Manžel sa ku mne správa stále horšie a horšie. Je výbušný, nevie veci riešiť v pokoji. A začína si na mňa chladiť záhu. Vyráža po mne za každú maličkosť, keď s ním napríklad nesúhlasím, alebo som povedala, že ktosi schudol. Prípade, že riešime dôležité veci, je vždy konverzácia je veľmi hlasná. Navyše už dopredu predpokladá moje odpovede. Takže na mňa útočí aj cez to, čo som ešte ani nepovedala. Prešli sme si obrovskou krízou a až keď som zverejnila, že hľadám byt – bolo to v čase, keď boli nedostatkovým tovarom, tak sa zamyslel a pochopil, že skutočne urobil chybu. Ja nechcem odísť, ale v tomto sa nedá žiť.
A tiež nechcem opäť podniknúť rovnaký krok, aby konečne pochopil, že jeho správanie ku mne nie je v poriadku. Stále sa obhajuje tým, že so mnou hovorí normálne, že je všetko moja chyba, že on nič. Vždy ide do útoku, nemá argumenty a vie, že nemám problém odísť. Nič ma pri ňom nedrží, skutočne nič. Hrozne sa zmenil, nejaký mesiac nefajčí a je to ešte horšie. Je zlý, je útočný na ľudí okolo seba. Neberie si servítky. Ale je silná osobnosť, málokto s ním chce ísť do krížika. Nie, že by sa pobil, to on nerobí, ale je veľmi hlasitý a nepríjemný. Je na mňa hnusný pred deťmi, pred ľuďmi v spoločnosti, je mu to jedno.
Má pocit, že je jeho správanie v poriadku, ale ja sa cítim čoraz horšie. Myslím si, že toto dlho nevydržím. Síce k nemu ešte niečo cítim, ale v tomto sa jednoducho žiť nedá. Ja by som chcela, aby so mnou hovoril normálne. Chcela by som, aby keď pre neho niečo urobím, aby mi bol vďačný a usmieval sa na mňa a nie neustále dookola vytváral hádky a tak ďalej. Nepáči sa mi to, ale neviem, čo mám robiť. Je to pre mňa zložité. Láska je zložitá a ešte horšie je to, že spolu máme deti, o to viac som zmätenejší a nerozhodnejší. Vždy, keď mu poviem, že sa rozídeme, tak mi povie, že už bude milý a nebude protivný, ale po čase je to opäť to isté.