Som s priateľom 4 roky. Kazdy bývame zvlášť vo svojom, oba mame deti, ja v peci on v stridave. Pre neho sú všetkým deti, dom a práce. Ja len keď zostane čas. Zo zacatku to bol princ na bielom koni. udolaval ma dlho, bol hlavne dobrý otec všetok umel a hlavne to umel čo sa tyce ma úplne zblbnúť. Rozviedla som sa a opustila blahobyt, svojho muža … 4 roky žijeme ako na hojdačke. Je veľmi žarlivý, až je to nezdravé, začalo to neustálym obvinovaním, začalo mu vadiť ako sa obľakám, kam chodím na nakupy, prišla som o známe a kamarátky. Vadil mu aj slušný pozdrav.. väčšinou komunikujem cez sms, keď si voláme, hadame sa položí tel a na pár dni me odstavi bez toho, aby sa ozval.
Potom sa ozve, sex za odmenu . 1 deň krasny a zase to same. Vidíme sa tak 2 v týždni a to väčšinou len večer. Vikendy je buď v práci alebo ma deti. Veľmi vulgarne mi niekedy nadáva, potom zas miluje, nekomunikuje, porad dookola. Uvažujem o rozchode, povedal mi že on sa rozchádzať nechce, ale potom mi povie … nikto te nedrží tak si bez … ale ja sa rozchádzať nebudem , nie je ti nič potom prečo stebou som … Dostal ma svojím správaním až na dno … nezaujíma , potom záujem … želaj spolu budu na vždy alebo želaj: počkaj ja ti ukážem …
Ženskej nemá, želaj je cestný muž. Som samostatná čo sa peňazí aj bývania týči. Len sa bojím samoty, aj keď samotná som aj keď som vlastne sním… dnes už som sa pred ním rozplakala ale bol arogantný, smal sa a hovoril nikto ťa nedržia tak si bez, ale ja sa rozchádzať nebudem. Ach jo to je úplne bludný kruh a ja neviem, ako z neho von. Až teraz po nejakej dobe mi začína dochádzať, že som opustila svojho dlhoročného partnera pre denný chaos..a hrozne ma to trápi. Myslela som, že sa to všetko zmení a že je to iba nejaké obdobie, ale najskôr bude nasledovať rozchod. Ja by som sa mala zdvihnúť a ísť ďalej, ale bojím sa samoty…